सल्लसुतं - मृत्यू आणि शोकावर विजय | Salla Sutta - Buddhist Wisdom on Mortality

सल्लसुतं - मृत्यू आणि शोकावर विजय | Salla Sutta - Buddhist Wisdom on Mortality

सल्लसुतं

Salla Sutta - The Dart of Grief

अनिमित्त मनञ्ञातं, मच्यानं इध जीवितं ।
कसिरं च परित्तं च, तं च दुक्खेन संञ्ञुतं ।।१।।

न हि सो उपक्कमो अत्थि, येन जाता न मिय्यरे ।
जरंम्पि पत्वा मरणं, एवं धम्माहि पाणिनो ।।२।।

फलानमिव पक्कानं, पातो पतनतो भयं ।
एवं जातानं मच्चानं, निच्चं मरणतो भयं ।।३।।

यथापि कुंभ्कारस्स, कता मत्तिक भाजना ।
सब्बे भेदन परियंता, एवं मच्चान जीवितं ।।४।।

दहरा च महन्ता च, ये बाला ये च पण्डिता ।
सब्बे मच्चुवसं यन्ति, सब्बे मच्चु परायणा ।।५।।

तेसं मच्चुपरेतानं, गच्छत परलोकतो ।
न पिता तायते पुत्तं, ञाती वा पन ञातके ।।६।।

पेक्खतं येव ञातीनं पस्सलाल पथं पुथु ।
एवमेव च मच्चानं, गो वज्झे विय निय्यति ।।७।।

एवमब्भाहतो लोको, मच्चुना च जराय च ।
तस्मा धीरा न सोचन्ति, विदित्वा लोक परियायं ।।८।।

यस्स मग्गं न जानासि, आगतस्स गत्तस्स वा ।
उभो अंते असम्पस्सं, निरत्थं परिदेवसि ।।९।।

परिदेवया मानो चे, कंचिदत्थं उदब्बहे ।
सम्मुळ्हो हिंस मत्तानं, कयिरा चेतं विचक्खणो ।।१०।।

न हि रुण्णेन सोकेन, सन्ति पप्पोति चेतसो ।
भिय्यस्सुप्पज्जते दुक्खं, सरीरं उपहञ्ञति ।।११।।

किसो विवण्णो भवति, हिंसमत्तानमत्तना ।
न तेन पेता पालेन्ति, निरत्था परिदेवना ।।१२।।

सोकमप्पजहं जन्तु, भिय्यो दुक्खं निगच्छति ।
अनुत्थंतो कालकतं, सोकस्स वसमन्वगु ।।१३।।

अञ्ञपि पस्स गामिनो, यथा कम्मुपगे नरे ।
मच्चुनो वस मागम्म, फंदंते विध पाणिनो ।।१४।।

॥ साधू ॥ साधू ॥ साधू ॥

मराठी अनुवाद (अभिवादन)

१. या जगात मर्त्यांचे जीवन अनिश्चित आणि अज्ञात आहे. ते कठीण, अल्प आणि दुःखाने भरलेले आहे.

२. जन्मलेल्यांनी मरू नये असा कोणताही उपाय नाही. वृद्धत्व प्राप्त झाल्यावर मृत्यू अटळ आहे; सर्व सजीवांचा हाच स्वभाव आहे.

३. ज्याप्रमाणे पिकलेल्या फळांना सकाळी खाली पडण्याची भीती असते, त्याप्रमाणे जन्मलेल्या मर्त्यांना नेहमी मृत्यूची भीती असते.

४. ज्याप्रमाणे कुंभाराने बनवलेली सर्व मातीची भांडी फुटून नष्ट होतात, त्याचप्रमाणे मर्त्यांचे जीवन आहे.

५. तरुण असो वा वृद्ध, अज्ञानी असो वा ज्ञानी, सर्व मृत्यूच्या वश होतात; सर्वांचा अंत मृत्यूच आहे.

६. जेव्हा मृत्यूने ओढले जाते आणि लोक परलोकी जातात, तेव्हा पिता मुलाचे रक्षण करू शकत नाही किंवा नातेवाईक नातेवाईकाचे रक्षण करू शकत नाही.

७. पहा, नातेवाईक पाहत असताना आणि शोक करत असताना, मर्त्यांना कत्तलखान्याकडे नेल्या जाणाऱ्या बैलाप्रमाणे ओढले जाते.

८. हे जग मृत्यू आणि जरेने (वृद्धत्वाने) ग्रासलेले आहे; म्हणून ज्ञानी लोक जगाची रीत ओळखून शोक करत नाहीत.

९. ज्याचा मार्ग तुला माहित नाही—कुठून आला आणि कुठे गेला—अशा दोन्ही बाजू न पाहता, तू व्यर्थ शोक करतोस.

१०. जर शोक केल्याने थोडा जरी फायदा झाला असता, तर विवेकी माणसाने स्वतःला इजा करून शोक केला असता.

११. रडण्याने किंवा शोकाने मनाला शांती मिळत नाही; उलट दुःख अधिक वाढते आणि शरीराची हानी होते.

१२. स्वतःला इजा करून माणूस कृश आणि फिकट पडतो. या व्यर्थ शोकाने मृत व्यक्तीचे रक्षण होत नाही.

१३. जो शोक सोडत नाही तो अधिक दुःखाला प्राप्त होतो. मृतासाठी सतत शोक करणे म्हणजे स्वतःला शोकाच्या वश करणे होय.

१४. इतर लोकांही पाहा, जे आपल्या कर्मानुसार परलोकात जातात—मृत्यूच्या अधीन झाल्यावर सर्व प्राणी माशाप्रमाणे तडफडतात.

English Translation (Greetings)

1. Life in this world is uncertain and unknown to mortals. It is difficult, brief, and bound up with suffering.

2. There is no means by which those who are born do not die. Having reached old age, there is death; such is the nature of living beings.

3. Just as ripe fruits are in constant fear of falling in the morning, so mortals who are born are in constant fear of death.

4. Just as all earthen vessels made by a potter end in being broken, so is the life of mortals.

5. Both the young and the old, both fools and the wise, all fall into the power of death; all have death as their destination.

6. When overcome by death and passing to the other world, a father cannot save his son, nor can relatives save their kin.

7. Behold, while relatives are looking on and lamenting, mortals are led away like oxen to the slaughter.

8. As the world is smitten by death and decay, the wise do not grieve, knowing the ways of the world.

9. Grieving is futile when you do not know the path—neither from where they came nor where they have gone—seeing neither end, you lament in vain.

10. If lamenting could bring any benefit, a wise man would harm himself with grief. But peace of mind is not reached through weeping and sorrow.

11. Sorrow only increases suffering and harms the body. One becomes thin and pale by hurting oneself, yet it does not help the departed.

12. Without abandoning sorrow, a person only encounters more pain. Grieving for the deceased means becoming a slave to grief.

13. See others passing away according to their deeds—after falling into the power of death, living beings tremble like fish in a drying stream.

॥ भवतु सब्ब मङ्गलं ॥

Permalink: https://buddha-vandana.blogspot.com/2023/10/salla-sutta.html
Next Post Previous Post